VYSOKÉ UČENÍ TECHNICKÉ V BRNĚ FAKULTA ARCHITEKTURY ÚSTAV TEORIE URBANISMU

VYSOKÉ UČENÍ TECHNICKÉ V BRNĚ FAKULTA ARCHITEKTURY ÚSTAV TEORIE URBANISMU ING. MÁRIA MROŠČÁKOVÁ ODRAZ KRAJINY V OBRAZE SÍDLA THE CITY IMAGE AS REFLECTION OF THE LANDSCAPE IMAGE ZKRÁCENÁ VERZE PH.D. THESIS ODBOR: URBANIZMUS VEDÚCI PRÁCE: DOC.ING.ARCH. VLADIMÍRA ŠILHÁNKOVÁ, PH.D. OPONENTI: Prof.Ing.arch. Mojmír Kyselka, CSc. Doc.PhDr. Jana Šafránková, CSc. Doc.Ing.arch. Alena Mansfeldová, CSc. DÁTUM OBHAJOBY: 12. 5. 2008

KĽÚČOVÉ SLOVÁ: Obraz mesta, krajinný obraz, Genius Loci, verejný priestor, archetyp krajiny, archetyp sídla, urbanizmus, regenerácia, inšpiračné zdroje, kompozičné kritéria, architektonická kompozícia, hodnotenie obrazu krajiny, hodnotenie obrazu sídla, územné plánovanie, panelové sídlisko, vizuálne pôsobenie KEYWORDS: City image, landscape image, Genius Loci, public spaces, landscape archetype, city archetype, urban design, regeneration, inspirational sources, compositional criterion, architectural composition, evaluation of landscape image, evaluation of city image, town planning, panel district, visual impression Miesto uloženia dizertačnej práce: Fakulta architektúry VUT v Brne Mária Mroščáková, 2008 ISBN 978-80-214-3696-1 ISSN 1213-4198

OBSAH č. Kapitola str. 1. SÚČASNÝ STAV RIEŠENEJ PROBLEMATIKY... 5 2. CIEL PRÁCE... 7 3. HYPOTÉZA... 8 4. METODIKA PRÁCE... 9 4.1. HODNOTENIE KRAJINY PODĽA SCHULZA GENIUS LOCI... 9 4.1.1 METODIKA HODNOTENIA... 9 4.2. INTUITÍVNE HODNOTENIE KRAJINY... 9 4.2.1. METODIKA HODNOTENIA... 9 4.3. VEDECKÉ HODNOTENIE KRAJINY... 10 4.3.1. METODIKA HODNOTENIA... 10 5. VÝSLEDKY PRÁCE... 11 5.1. HODNOTENIE SCHULZOVÝMI KRITÉRIAMI... 11 5.1.1. POPIS VÝSLEDKOV... 12 5.2. HODNOTENIE INTUITÍVNYMI KRITÉRIAMI... 13 5.2.1. POPIS VÝSLEDKOV... 14 5.2.2. NASLEDOVNÉ RIEŠENIE... 14 5.2.3. POPIS VÝSLEDKOV... 15 5.3. HODNOTENIE KOMPOZIČNÝMI KRITÉRIAMI... 16 6. ZÁVER... 17 7. LITERATÚRA... 18 8. ŽIVOTOPIS... 20 9. THE CITY IMAGE AS REFLECTION OF THE LANDSCAPE IMAGE... 23 9.1. INTRODUCTION... 23 9.2. CITY VERSUS LANDSCAPE... 23 9.3. ANALYSIS OF PROBLEMS... 24 9.4. HYPOTHESIS... 24 9.5. DEFINATION OF CITY AND LANDSCAPE IMAGE... 24 9.6. CONCLUSION... 25 3

1. SÚČASNÝ STAV RIEŠENEJ PROBLEMATIKY Na výraze každého mesta a jeho okolia sa podieľali vplyvy danej kultúry, ktorá mesto stavala a menila. Vplývali naň ich hospodárska vyspelosť, ale aj náboženstvo a hierarchia spoločnosti. No zohľadňovali najmä miesto, ktoré si vyberali pre svoje sídlo. Nevyberali si ho preto, aby ho zmenili, ale preto, že im určitým spôsobom vyhovovalo, či už z hľadiska ochrany, prírodných zdrojov surovín, križovatiek ciest, brodov a iných. Okolitá krajina hrala vždy dôležitú úlohu pri výbere miesta pre sídlo. Dobre umiestnené sídlo rešpektujúce okolitú krajinu ku svojmu prospechu tvorilo logický plynulý prechod medzi prírodným a človekom vytvoreným prostredím. Bolo lokálne a tvorilo oporu pre človeka bolo jeho domovom. O období industrializácie a najmä v období socialistickej výstavby došlo k prerušeniu tohto vzťahu medzi mestom a krajinou. Myšlienka vtedajšej výstavby vychádzala z funkcionalistického chápania mesta, a to zapojiť ho do krajiny, rozbiť uzavreté mestské ulice a štvrte. Výsledkom bola výstavba panelových domov na zelenej lúke Nerešpektovaním okolitej krajiny, kultúry a tiež samotného mesta sa zničila krajina a vytvorilo umelé miesto nevhodné k bývaniu a rekreácií, vytratil sa podpis kultúry a lokálnosti. Tým došlo k prerušeniu tohto kontaktu medzi mestom a krajinou. Krajina prestala byť využívaná v prospech sídla, naopak bola potlačovaná a pretváraná. Na Slovensku je vypracovaná metodika hodnotenia krajinného obrazu (v Čechách krajinného rázu). Je to Metodika hodnotenia všetkého, čo v sa v krajine nachádza vrátane ľudských diel. Pre túto prácu nie je vhodné, keďže sa zaoberá hodnotením prírodnej krajiny bez ľudských zásahov. Estetické hodnotenie krajinného rázu pozostáva z estetickej ale aj ekologickej hodnoty krajiny. Pri hodnotení krajiny sa môžeme opierať o jej ekologické, z jej vzhľadu očividné hodnoty. V tomto hodnotení ide od posudzovanie krajiny na úrovni krásna a škaredá ( Löw, Míchal, 2003). Hodnotenie našej krajiny v tejto práci je zamerané na vizuálne pôsobenie krajiny nerozlišuje jej kvalitu, historickú či ekologickú, ale určujeme jej opis charakteristiku. Táto charakteristika musí byť zrovnateľná vo vyjadrení s obrazom sídla. To znamená, že môžeme použiť len tie pojmy na opísanie krajiny, ktoré sa dajú použiť aj na opísanie obrazu sídla. V tomto smere sa takýmto hodnotením zaoberal len Christian Norbert Schulz vo svojom diele Genius Loci, ktorý rozdelil krajinu na tri základné typy: romantická, klasická a kozmická. 5

Rovnaké delenie uplatnil aj pri sídle - typ architektúry. Z tohto typu hodnotenia táto práca vychádza. 6

2. CIEĽ PRÁCE. Cieľom tejto práce je preskúmanie výtvarného, estetického, kompozičného vzťahu sídla ku svojmu okoliu krajine, v ktorej sa nachádza. Definuje umiestnenie sídla v krajine, využitie krajiny, alebo naopak jej potláčanie v obraze sídla a výsledky takéhoto správania v minulosti a súčasnosti. Na základe hodnotenia umiestnenia sídla v krajine sa dá povedať, či je sídlo umiestnené s ohľadom na krajinu. Cieľom tohto hodnotenia bude potvrdenie pozitívneho vzťahu medzi sídlom s krajinou. A rovnako vyjadrenie tohto vzťahu ako inšpiračného zdroja pre architektonickú a urbanistickú tvorbu krajina ako zdroj inšpirácie pre architektonickú a urbanistickú tvorbu. 7

3. HYPOTÉZA Sídlo, ktoré v sebe nosí obraz krajiny má vyššiu hodnotu pre človeka a spoločnosť. Aby sme zistili, či sídlo má v sebe tento obraz musíme definovať obraz krajiny a porovnať ho s obrazom sídla. Pri dobre založených a citlivo navrhovaných sídlach a ich priestoroch sa dá predpokladať, že obraz krajiny sa premieta do tohto prostredia. Pracuje s ním a využíva ho pre svoj prospech. V tomto prípade by sa mali obrazy zhodovať. Pri sídlach, ktoré sa budú prezentovať úplne odlišným obrazom ako krajina v ktorej sa nachádzajú, sa dá predpokladať, že patria medzi problémové a nefunkčné sídla alebo časti sídiel. Na posúdenie a potvrdenie alebo vyvrátenie tejto hypotézy je potrebné definovanie obrazu krajiny a obrazu sídla, pričom obraz krajiny je daný a k nemu sa prirovnáva vytvorený obraz sídla. 8

4. METODIKA PRÁCE. 4.1. Hodnotenie krajiny podľa Schulza Genius loci. Vzťah mesta a krajiny vyjadril Schulz vo svojej knihe Genius loci, a to tým, že obom udelil rovnaké charakteristiky ktoré sa prelínajú pri dobre založených mestách. Pomenoval a opísal 4 archetypy architektúry a 4 archetypy krajiny. Klasická, Romantická, Kozmická, Zmiešaná; Rovnakým spôsobom rozdelil aj krajinu na 4 typy. Na základe jeho kritérií som hodnotila obraz krajiny a sídla. 4.1.1. Metodika hodnotenia. Každý archetyp má 10 vybraných charakteristík. Ak sa daná charakteristika nachádza v sídle alebo krajine, dostane 1 bod. Ak sa tam nenachádza, dostane 0 bodov. Z daných bodov sa určí % hodnota, ktorá udáva % zastúpenia archetypu v sídle alebo krajine. Pričom hodnota 100% udáva maximálnu hodnotu archetypu. Hodnotila som sídla Považskú Bystricu, Trenčín, Brighton. 4.2. Intuitívne hodnotenie krajiny. Na hodnotenie krajiny podľa Schulza nadväzuje vlastná práca, v ktorej analýzou vizuálnych charakteristík som vypracovala hodnotenie troch typických zástupcov slovenskej krajiny stredného, východného a južného Slovenska. Z každého typu Slovenska som vybrala sídlo s panelovým sídliskom. V každom sídle som hľadala určené vizuálne charakteristiky krajiny získané jej analýzou. V tomto prípade išlo o intuitívne získavania vizuálnych charakteristík z krajiny. 4.2.1. Metodika hodnotenia. Každému typu krajiny Slovenska som prisúdila 10 charakteristík. K každého typu krajiny som vybrala jedno sídlo. V týchto sídlach som hľadala jednotlivé charakteristiky z okolitej krajiny, ktoré som si stanovila v tabuľke. Ak sa charakteristika objavila v sídle, dostalo sídlo 1 bod. Ak tam nebola, dostalo 0 bodov. Nakoniec sa body spočítajú a vyjadrí sa percentuálne zastúpenie krajinného obrazu v obraze sídla. Ako vzorku som vybrala následovné sídla. Z južného Slovenska je to Nitra, zo stredného Slovenska je to Považská Bystrica a zo severného je to Poprad. Z nich som vybrala panelové sídliská, v ktorých budem hľadať obraz okolitej krajiny. Tento výber je zameraný na panelové sídliská preto, lebo sú si veľmi podobné, aj keď sa nachádzajú v úplne odlišných podmienkach - krajinách. Všetky tri sídliská 9

reprezentujú negatívne pôsobiace časti sídiel, čo by malo znamenať, že ak je moja hypotéza správna, obraz sídliska bude veľmi odlišný od obrazu krajiny. 4.3.Vedecké hodnotenie krajiny. Vedeckou metódou v tejto práci je porovnanie kompozície krajiny a sídla pomocou architektonických kritérií. V teoretickej časti som analyzovala jednotlivý kompozičné kritéria pre sídla a pre krajinu. Z nich som logicky vylúčili tie kritéria, ktorými sa nedá ohodnotiť krajinný obraz, ktoré sa nenachádzajú v krajine. Na základe vyselektovaných kritérií som zostavila metodiku hodnotenia krajiny a sídla pomocou kompozičných kritérií, ktoré sme následne hľadali v krajine a potom v príslušnom sídle. Toto vedecké hodnotenie krajinného a sídelného obrazu malo za úlohu potvrdiť platnosť intuitívneho hodnotenia krajinného a sídelného obrazu. 4.3.1. Metodika hodnotenia. 1. Vyberieme si krajinný obraz ktorý chceme ohodnotiť a opísať, a to tak že v ňom hľadáme jednotlivé kritéria a ich typy. Ich prítomnosť označíme príslušným písmenom A,B, C alebo D záleží na type kritéria. Napríklad ak má krajinný obraz primerané merítko dostane označenie C pod merítkom. 2. Vyberieme si sídlo a jeho obraz ktorý chceme ohodnotiť. A postupujeme rovnakým spôsobom ako v bode 1. Priradíme mu jednotlivé typy kritérií. 3. Porovnáme typy kritérií krajiny a typy kritérií sídla. Tie typy kritérií sídla, ktoré sa budú odlišovať od typov kritérií krajiny budú poukazovať na nízku kvalitu sídla a nízky vzťah medzi sídlom a krajinou po kompozičnej stránke. Tie kritéria, ktoré sa vo svojich typoch budú zhodovať, budú zvyšovať hodnotu vzájomného vzťahu sídla a krajiny. Celé kompozičné hodnotenie som vykonala na tých istých príkladoch ako intuitívne hodnotenie. Hodnotenie obrazov krajiny a sídiel som vykonávala na základe osobných poznatkov z daných miest a jednak na základe grafického materiálu získaného z internetu, literatúry a vlastných fotografických zdrojov. 10

5. VÝSLEDKY PRÁCE. Na hodnotenie som vybrala nasledovné skupiny sídiel. Prvú skupinu tvoria sídla Atény, Prahy a Chartúm zo Schulzovej knihy Genius loci. Druhú skupinu tvoria sídla Brighton a Sousse. Sú to menšie sídla vo veľmi charakteristických krajinách a výrazne odlišných. Tretiu skupinu tvoria vnútrozemské sídla zo Slovenska. Trenčín, Košice, Nitra, Poprad, Považská Bystrica. 5.1. Hodnotenie Schulzovými kritériami. Tabuľka č.1,2:hodnotenie Trenčína - výsledok. Hodnotenie Trenčína historické centrum Archetyp Romantický Klasický Kozmický Výsledok 80% 100% 0% Hodnotenie Trenčína krajiny Archetyp Romantický Klasický Kozmický Výsledok 100% 90% 0% Tabuľka č.3,4,5:hodnotenie Považskej Bystrice výsledok. Hodnotenie Považskej Bystrice panelové sídlisko Archetyp Romantický Klasický Kozmický Výsledok 0% 10% 100% Hodnotenie Považskej Bystrice krajina Archetyp Romantický Klasický Kozmický Výsledok 100% 70% 0% Hodnotenie Považskej Bystrice Lány Archetyp Romantický Klasický Kozmický Výsledok 30% 100% 30% 11

Tabuľka č.6,7:hodnotenie Brightonu výsledok. Hodnotenie Brightonu Regenstká časť Archetyp Romantický Klasický Kozmický Výsledok 20% 100% 10% Hodnotenie krajiny Seven Sisters Archetyp Romantický Klasický Kozmický Výsledok 30% 90% 80% 5.1.1 Popis výsledkov. 1. Krajina je zhodná viac s historickým centrom v Trenčíne a aj v Považskej Bystrici sa krajina viac zhoduje so sídliskom Lány, než novšou panelovou výstavbou. 2. Panelová výstavba v Považskej Bystrici je výrazne odlišná od okolitej krajiny. Rozdielne archetypy naznačujú veľkú odlišnosť. Na základe zistených výsledkov by sme mohli povedať, že výrazne kontrastuje s okolím a príliš doň nezapadá ani nenadväzuje. Dalo by sa povedať, že je úplne vytrhnutá z krajiny, v ktorej sa nachádza. Nemá žiadne prvky lokálnej kultúry. 3. Krajina v okolí Brightonu a samotné sídlo sú si veľmi podobné a ich obrazy sa zhodujú. 4. Kritériá, ktorými sú vyjadrené romantický a klasický archetyp sa v našich podmienkach viac menej prelínajú a vystihujú odchýlky našej krajiny len do určitej miery. Preto sa v takejto zostave kritérií nedajú použiť na naše podmienky. 5. Je potrebné hodnotiť menšie mestá (do 50 000 obyvateľov) alebo rovnorodé časti miest, ktoré vznikali v rovnakom časovom období. Podľa Votrubca (1980) sa mestá delia na polygenetické a monogenetické. Polygenetické sa menili a rozvíjali v rôznych časových, kultúrnych obdobiach. Monogenetické mestá sú jednorodé. Odrážajú jednorázové založenie mesta podľa jednotnej koncepcie. Pri hodnotení polygenetických miest je potrebné rozdeliť ich podľa jednotlivých rovnorodých častí, z ktorých sa skladajú. 6. Každá krajina je iná a jedinečná. Stanovenie a pomenovanie konkrétnych archetypov by mohlo viesť len k veľmi obmedzenému a veľmi všeobecnému typu miest a krajín. 12

Z mojich zistení vyplýva, že hodnotenie mesta a krajiny podľa konkrétnych archetypov, nieje úplne spoľahlivé a je potrebné každú krajinu opísať zvlášť konkrétnymi kritériami, ktoré sú pre ňu typické. 5.2. Hodnotenie intuitívnymi kritériami. Tabuľka č.9: Hodnotenie Nitry. kritérium Jej výskyt v sídlisku - Nitra rovnorodá 1 plochá 0 široká 1 otvorená 1 jednoduchá 1 plynulá 0 bez cieľa, začiatku a konca 1 monotónna 1 nekonečná 1 homogénna 1 80 %zastúpenie Tabuľka č.10: Hodnotenie Považskej Bystrice. kritérium Jej výskyt v sídlisku Považská Bystrica členitá 0 zvlnená 0 úzka 1 predĺžená 0 uzavretá 0 mäkká 0 zaoblená 0 plynulá 0 prirodzená 0 plná prekvapení 0 10 % zastúpenie Tabuľka č.11: Hodnotenie Popradu. kritérium Jej výskyt v sídlisku - Poprad bez ľudského merítka 1 zložitá 0 kontrastná 0 ostrá 1 členitá 0 monumentálna 1 dynamická 0 mikroštrukturálna 0 drsná 1 heterogénna 0 40 %zastúpenie 13

5.2.1. Popis výsledkov. 1. V prípade stredného Slovenska toto hodnotenie dopadlo podľa očakávaní. Obraz krajiny sa minimálne odráža v obraze sídliska a potvrdzuje hypotézu o nízkej hodnote a kvalite bývania. 2. Z hodnotenia Nitry a Popradu vyplynulo, že nech je sídlo akejkoľvek kvality i to menej vhodné pre bývanie, obraz krajiny sa môže zhodovať s jeho obrazom. Obraz týchto krajín sa premietol do obrazu panelového sídliska. Na základe takýchto výsledkov by sa dalo povedať, že takéto hodnotenie nemá zmysel, a teda, že sme nepotvrdili hypotézu. 3. Na základe výsledkov nie je nutné ďalej pokračovať v overovaní týchto kritérií na ďalších príkladoch, keďže sa ukázalo, že nie sú pre túto prácu vhodné. 4. Na základe bodu č. 2 je potrebné opakované preskúmanie kritérií, ktoré sme použili na hodnotenie krajiny južného a severného Slovenska. 5.2.2. Nasledovné riešenie. Ak si všimneme kritéria, ktorými sme opísali krajinný obraz severného a južného Slovenska, môžeme si všimnúť, že obraz sídla a krajiny sa zhodujú v negatívne pôsobiacich charakteristikách ako sú monumentálnosť, bez ľudského merítka, drsná, ostrá, monotónna... Tieto charakteristiky nie sú práve vyhľadávanými kladnými vlastnosťami obytného súboru a mesta vôbec. Pri rozbore Schulzovej kozmickej architektúry ktorá kritériami pripomína panelové sídlisko, a púšte sme zistili, že arabské mesto nie je obrazom púšte ako je to uvedené v Schulzovi, ale obrazom uzavretej oázy. V púšti ľudia nežijú, ale v oáze to znamená, že z nej by sa mali preberať kritéria. Obraz púšte a obraz Chartúmu nemajú vôbec nič spoločné. Z toho vyplýva, že krajina, ktorú chceme opísať, musí obsahovať kladné obývateľné podmienky, a práve tie sa majú premietnuť do obrazu sídla. My sme zvolili nehodné - neobývateľné kritéria pre opis krajinného obrazu v prípade opisu severného a južného Slovenska. Tie vytvárajú podmienky, v ktorých by sa len ťažko dalo žiť v krajine, rovnako ako to bolo s púšťou. Preto sme vybrali z krajiny tie kritériá, ktoré opisujú jej obývateľnú časť a sú vhodné pre život. Nazvali sme ich obývateľné kritéria krajinného obrazu. Znovu sme opísali krajiny južného a severného Slovenska. 14

Tabuľka č.12 :Hodnotenie krajiny južného Slovenska a jej odraz v panelovom sídlisku v Nitre. Kritérium Jeho výskyt v sídlisku - Nitra Plynulá 0 Heterogénna 0 S ľudským merítkom 0 Mäkká 0 Jemná 0 Vlnitá 0 Slnečná 1 Široká priestranná 0 Prehľadná 0 Usporiadaná 0 10% zastúpenie Tabuľka č. 13:Hodnotenie krajiny severného Slovenska a jej odraz v panelovom sídlisku v Poprade. Kritérium Jeho výskyt v sídlisku - Poprad Uzavretá 0 Intímna 0 Dynamická 0 Plná prekvapení 0 Heterogénna 0 Chránená 0 Bodová 0 Kontrastná 0 S jasne vymedzeným priestorom 0 Mikroštrukturálna 0 0% zastúpenie Z tabuľky vyplýva, že odraz krajiny sa v sídle nenachádza vôbec. Moje zistenia sme sa pokúsili overiť na ďalších príkladoch. Príklady s obrázkami a uvedenými výsledkami sú príliš rozsiahle na rozsah téz. Z tohto dôvodu sú tu zverejnené výsledky v tabuľky č.15. 5.2.3. Popis výsledkov. 1. Na základe týchto nových porovnaní sa dá vidieť veľký rozdiel medzi obrazom krajiny a obrazom sídla - panelového sídliska. Obraz sídla sa vôbec neprelína s krajinou, v ktorej sa nachádza. 2. Moje hodnotenie krajinných a sídelných obrazov pomocou nových obývateľných kritérií potvrdzuje našu hypotézu a je použiteľné za predpokladu vylúčenia nevhodných, neobývateľných kritérií krajiny pre ďalšie hodnotenia. 15

3. Na príklade sídla Brighton, kde sme zistili, že aj jeden aj druhý typ sídla zapadá do existujúcej krajiny, sa dá vyvodiť, že je veľmi dôležité vybrať ten správny krajinný obraz. Je potrebné nielen zhodnotiť obývateľné obrazy krajiny, ale tiež vybrať si takú časť krajiny, ktorá spĺňa rovnaký účel ako naše hodnotené sídlo! Podobný výsledok vyplýva aj zo sídla Sousse ktorého obraz má pôvod v oáze a nie v suchej rovinatej polopúštej otvorenej krajine. 5.3. HODNOTENIE KOMPOZIČNÝMI KRITÉRIAMI. Na základe teoretického rozboru kompozičných kritérií v krajine a sídle som vybrala spoločné kritéria. Výsledky som previedla na jednotné bodové hodnotenie stupne od 1 po 5, aby som ho mohla porovnať. V prípade, kde sa stupne zhodujú, je platnosť intuitívneho hodnotenia potvrdená. Tabuľka č.15:výsledky hodnotení. Sídlo Intuitívne hodnotenie Kompozičné hodnotenie Platnosť intuitívneho hodnotenia Praha 5. stupeň 5. stupeň potvrdená Atény 5. stupeň 5. stupeň potvrdená Chartúm 5. stupeň 5. stupeň potvrdená Brighton The Lanes 2. stupeň 2. stupeň potvrdená Brighton - regentská časť 5. stupeň 4. stupeň potvrdená Sousse 5. stupeň 5. stupeň potvrdená Košice 5. stupeň 5. stupeň potvrdená Považská Bystrica 1. stupeň 1. stupeň potvrdená Poprad 1. stupeň 1. stupeň potvrdená Nitra 1. stupeň 2. stupeň potvrdená Z tabuľky vyplýva, že hodnotenie kompozičnými kritériami potvrdilo hodnotenie intuitívneho hodnotenia. 16

6. ZÁVER. Tabuľka č. 15 dokazuje platnosť intuitívneho hodnotenia, kde sa vo všetkých príkladoch výsledky kompozičného hodnotenia zhodujú s výsledkami intuitívneho hodnotenia obrazu sídla a krajiny. Toto intuitívne hodnotenie nám poslúžilo na vyjadrenie obrazu krajiny a sídla, aby sa tieto dve entity následne mohli porovnať, či sa zhodujú alebo sú rozdielne. Výsledky dokazujú, že dobre založené a rozvíjané sídla nesú v sebe krajinný obraz. Obraz týchto sídiel sa zhoduje s obrazom krajín, v ktorých sa nachádzajú. Naopak sídla, ktoré majú určité problémy ( s dopravou a parkovaním, rekreáciou, bývaním) sú veľmi vzdialené svojej krajine, v ktorej sa nachádzajú. V týchto prípadoch sa obraz krajiny výrazne odlišuje od obrazu sídla. Často je práve úplne kontrastný voči krajine. V teoretickej časti sme poukázali na význam krajiny a jej prvkov, ktoré boli súčasťou ľudských sídiel od začiatku našej civilizácie. Z dnešných sídiel je krajina takmer vyňatá a výrazne oddelená, čoho následkom sú už spomínané problémy a nedostatky sídla. Touto prácou sme chceli poukázať práve na tento vzťah medzi sídlom a krajinou, vyzdvihnúť dôležitosť miestnej krajiny pre každé jedno sídlo. Dosiahnuté výsledky potvrdili našu hypotézu. Táto práca predstavuje akýsi úvod do novej problematiky o obraze sídla a krajiny. Bolo by preto veľmi žiadúce ju ďalej rozvíjať a rozšíriť hodnotenie aj na ďalšie sídla. Rozvinúť metodiku intuitívneho hodnotenia. Poprípade by sa dali navrhnúť určité modely krajín a sídiel. Táto práca má použitie vo viacerých rovinách. V teoretickej rovine sa dá použiť ako teoretické východisko pre skúmanie vzťahu sídla a krajiny, rovnako môže slúžiť ako teoretický podklad pre rozvoj témy obrazu krajiny. V praktickej rovine je prínosom pre tvorbu metodík Ministerstva pre miestny rozvoj, Ministerstva životného prostredia a Ústavu územního rozvoje ako podklad pre metodiky hodnotenia krajinného rázu, obrazu sídiel, alebo tiež napríklad pre regeneráciu panelových sídlisk. Taktiež môže byť inšpiračným zdrojom pri regenerácií verejných priestorov alebo určovaní dizajnu konkrétnych stavieb v sídle, ktoré by mohli mať vplyv na obraz sídla. 17

7. LITERATÚRA. 1. DRÁPAL, J.; DOLEŽAL, J.1988. Architektonická kompozice I. 1. vyd. Brno:VUT, 1988. 185 s. 2. FINKA, M. a kol. 1994. Architektonická kompozícia a estetika. (skriptá) Bratislava: Realizácia Road, 1994. 162 s. 3. FORMAN, R.T.T.,GODRON,M.1993. Krajinná ekologie. Praha: Academia, 1993. 583 s. ISBN 80-200-0464-5 4. GOJDA, M. 2000. Archeologie krajiny. Vývoj archetypu kultúrní krajiny. Praha: Academia. 2000. 240 s.isbn 80-200-0780-6 5. HURYCH, V. 1985. Sadovníctvo 1. 1. vyd. Bratislava: Príroda, 1985.416 s. 6. JELLICOE, S. and G. 2000. The Landscape of Man. 3 vyd. London: Thames and Hudson, 2000, 408 s. ISBN 0-500-27819-9 7. KOSTOF, S. 1991. The City Shaped. Urban Patterns and Meanings Through History. London: Thames&Hudson, 1991. 352 s. ISBN 0 500-28099- 1 8. KOUTNÝ, J. 2005a.Moderní vývoj měst. Vývoj stavby měst téma 7. Študijný materiál pre doktorské štúdium 2005, nepublikovaný materiál 9. KOUTNÝ, J. 2005b. Nejtarší městské kultury. Vývoj stavby měst téma 2. Študijný materiál pre doktorské štúdium 2005, nepublikovaný materiál 10. KOUTNÝ, J.2005c. Přelom historického a moderního období vývoje měst. Vývoj stavby měst téma 6. Študijný materiál pre doktorské štúdium 2005, nepublikovaný materiál 11. KOUTNÝ, J. 2005d. Řecká a římská stavby měst. Vývoj stavby měst téma 3. Študijný materiál pre doktorské štúdium 2005, nepublikovaný materiál 12. KOUTNÝ, J.2005e. Úvod do vývoje stavby měst. Počátky osídlení téma 1. Študijný materiál pre doktorské štúdium 2005, nepublikovaný materiál 13. KOUTNÝ, J. 2003. Moderní urbanistické koncepce. Brno: Vutium, 2003. s. 1-27. ISBN 80-214-2463-X. 14. KRIER, L. 2001. Architektura - volba nebo osud. 1. vyd. Praha: Academia, 2001. 189 s. ISBN 80-200-0012-7 15. KRUFT, H-W. 1993. Dejiny teórie architektúry. Bratislava: Pallas, 1993. 703 s. ISBN 80-7095-009-9 16. LŐW J., 1999. Hodnocení a ochrana krajinného rázu. In: Péče o krajinný ráz cíle a metody: 199-203. Fakulta architektury ČVUT Praha. 17. LŐW, J., MÍCHAL, I. 2003. Krajinný ráz. Kostelec nad Černými lesy: Lesnická práce, 2003. 552 s. ISBN 80-86386-27-9 18. LYNCH, K. 2004. Obraz města. Praha: RNDr Ivana Hexnerová, 2004. ISBN 80-7273-094-O 19. MEDUNA, V. 1982. Urbanistická komposice. Brno: VUT,1982. 120 s. 20. MORRIS, A.E.J. 1994. History of Urban Form. Before the Industrial Revolutions. 3. vydanie. Harlow: Pearson Education Limited, 1994. 444 s. ISBN 0-582-30154-8 21. SCHULZ, N. CH. 1994. Genius loci k fenomenologii architektury. Praha: Odeon. 1994. 219 s. ISBN 80-207-0241-5 22. SUPUKA, J., SCHLAMPOVÁ, T., JANČURA, P.1999. Krajinárska tvorba. Zvolen: TU, 1999. 110 s. ISBN 80-228-0879-2 23. VITRUVIUS. 1979. Deset knih o architektuře. 2. vyd. Praha: Svoboda, 1979. 430 s. 24. VOREL, I. a kol. 2003. Metodika posouzení vlivu navrhované stavby, činnosti nebo změny využití území na krajinný ráz. Praha: Nakladatelství Naděžda Skleničková, 2003. s. 36. ISBN 80-903206-3-5 25. WAGNER, B.: 1989. Sadovnícka tvorba I. II.. Praha: SPN, 1989, 1990. 335 s. 18

26. Baedeker: Turistický sprievodca, Grécko. 1. vyd. Bratislava:Gemini, 1992. 634 s. ISBN 80 85265 23-0 27. BAKO, J. et al.:slovensko: Príroda. 1. vyd. Bratislava: Obzor, 1972. 920 s. 28. BOND, J.; ASTON, M.: The Landscape of Towns. London: J.M. Dent and Sons, 1976. 255 s. ISBN 0-460-041940 29. BRATH, J.: Formovanie a dotváranie urbánneho celku. 1. vyd. Bratislava: Alfa, 1986. 208 s. 30. BRATH, J.: Pešie zóny v meste. Bratislava: Alfa, 1987. 240 s. ISBN 063-197-87 31. CÍLEK, V.: Krajiny vnitřní a vnejší. Praha: Dokořán, 2002. 231 s. ISBN 80-86569-29-2 32. DAY, CH.: Duch a místo. 1 vyd. Brno: ERA, 2004. 273 s. ISBN 80-86517-95-0 33. DOUTLÍK, L.: Zonální struktury. 2. vyd. Praha: ČVUT, 1996, 272 s.isbn 80-01- 01468-1 34. GEHL, J., GEMZØE, L.: Nové městské prostory.1. vyd. Brno: Era, 2002. 263 s. ISBN 80-86517-09-8 35. GEHL, J.: Život mezi budovami: Užívaní veřejných prostranství. 1. vyd. Brno: Partnerství, 1996. 202 s. ISBN 80-85834-79-0 36. HALÍK, P., KRATOCHVÍL, P., NOVÝ, O.: Architektura a město. Praha: Academia, 1996. 204 s. ISBN 80-200-0245-6 37. HRUŠKA, E.: Problémy súčasného urbanizmu. Bratislava: SAV, 1966. 412 s. 38. HRÚZA, J.: Charty moderního urbanismu. 1. vyd. Praha: Agora, 2002. 94 s. ISBN 80-902945-4-5 39. KUČA, O.: Krajina. Architektura. Design. Praha: Obec architektů, 2000. ISBN 80-902478-1-4 40. LAWSOM, B.: Language Of Space. Architectural Press, 2001. 272 s. ISBN 0750652462 41. MONTERO, M. I.: Burle Marx: The Lyrical Landscape. London,2001. 208 s. 42. NEUBERT, K., KREJČÍ, M.: Praha, setkání věkú. Praha: Odeon, 1986. 43. OTRUBA, I.: Zahradní architektura. 1. vyd. Brno: ERA, 2002. 355 s. ISBN 80-86517- 136 44. PAŠIAK,J.: Sídelný vývoj. Bratislava: Veda, 1990. 117 s. ISBN 80-224-0111-0 45. PRIKRYL, Ľ. V.: Príroda: Slovensko v Obrazoch. Martin: Osveta, 1988. 448 s. 46. REICHERT, M.: Centra evropských měst. Praha: Surpmo, 1975. 47. RIEDL, D.: Rekonstrukce historických jader měst. 1. vyd. Brno: VUT, 1987. 78 s. 48. SHORT, J. R.: Lidská sídla. Praha: Dúm OP, 1994 49. SVETLÍK, J.: Plánovanie a výstavba miest a obcí. Bratislava: Alfa, 1987. 248 s. 50. ŠILHÁNKOVÁ, V.: Veřejné prostory v územně plánovacím procesu. 1. vyd. Brno: VUT, 2003. 144 s. ISBN 80-214-2505-9 51. ŠTENCEL, V., SOUČEK, V., ŠONSKÝ, D.: Architektonické úpravy veřejných prostranství. 1. vyd. Praha: SNTL, 1983. 172 s. 52. TOBEY, B.G.: A History of Landscape Architecture: The Relationship of People to Environment. New York: American Elsevier Publishing Company, 1973. 279 s. ISBN 044400131 X 53. ZEMAN, J., JANKOVICH, I.: Modernizácia bytového fondu. 1. vyd. Bratislava: Alfa, 1983. 240 s. 54. ZIBRIN, P.: Vnímanie urbanistického priestoru. 1. vyd. Bratislava: Alfa, 1988. 168 s. 19

8. ŽIVOTOPIS. OSOBNÉ ÚDAJE Meno a priezvisko: Dátum a miesto narodenia: ING. MÁRIA MROŠČÁKOVÁ, PHD. 12. 9. 1979 v POVAŽSKEJ BYSTRICI Bydlisko: Bielocerkevská 23, Košice, 040 22 Kontakt: Telefón: 00421 903 413 674 Email: majkamroscakova@googlemail.com VZDELANIE 2008 VYSOKÉ UČENÍ TECHNICKÉ V BRNE Brno, Česká Republika Fakulta architektury Ph.D v odbore Urbanizmus 2004 SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA Nitra, Slovensko Fakulta záhradného a krajinného inžinierstva Ing. v odbore Záhradná a krajinná architektúra PRACOVNÉ SKÚSENOSTI 2004 súčasnosť Záhradný a krajinný architekt, Stavebný dozor pri realizácií Samostatný projektant, Košice, Slovensko Koordinácia stretnutí s klientmi Projektovanie sadových úprav Konzultácie s klientmi Poskytovanie stavebného dozoru Príprava a tvorba cenových kalkulácií 2004-2006 Účasť na riešení grantového výskumného projektu MMR ČR - WB 42200452 Veřejné prostory jako prostředek pro podporu místního cestovního ruchu Česká Republika Vysoké učení technické v Brně Brno, Česká Republika Zhromažďovanie informácií Terénny prieskum Grafické spracovanie výstupov 2005-2006 Účasť na riešení grantového výskumného projektu MMR ČR - WB 2005 Moderní architektura jako nový fenomén cestovního ruchu, Česká Republika Vysoké učení technické v Brně Brno, Česká Republika Grafické spracovanie podkladov pre knižnú publikáciu 20

PEDAGOGICKÉ SKÚSENOSTI 2005 2006 Odborný asistent pri výučbe predmetu Záhradná architektúra. Brno, Česká Republika Príprava podkladov pre výučbu Vyučovanie a vedenie odborných cvičení OCENENIA A ŠTIPENDIÁ 2006 Ph.D zahraničné štipendium Vysoké učení technické v Brně 2004 Cena dekana Slovenská poľnohospodárska Univerzita v Nitre 2004 Diplom s vyznamenaním Slovenská poľnohospodárska Univerzita v Nitre 2003 Ocenenie za návrh Univerzitného areálu Slovenská poľnohospodárska Univerzita v Nitre 2002 Ocenenie za návrh areálu FZKI Slovenská poľnohospodárska Univerzita v Nitre PUBLIKAČNÁ ČINNOSŤ Príspevky prezentované na konferenciách a v zborníkoch Jún 2005 Jún 2005 December 2005 Apríl 2006 Apríl 2006 Máj 2006 Jún 2007 Jún 2007 IX. Vědecká študentská konferencia, Fakulta architektúry VUT Brno, Česká Republika, Názov príspevku: Mesto versus krajina Námestie a jeho parter, Fakulta architektúry, STU Bratislava, Slovensko Názov príspevku: Mesto versus krajina Účast občanú na věcech veřejních, Nadace Partnerství, Praha, Česká Republika Člověk, stavba a územní plánování,čvut Praha Názov príspevku: Obraz krajiny v obraze mesta Barokní krajina Broumovska, workshop studentů urbanismu a zahradní a krajinářské architektury Názov príspevku: Krajiny Broumovska a Genius Loci Meeting Agenda, Research Student Day, Centre for Research Development, University of Brighton, United Kingdom XI. Vědecká konference doktorandu, Fakulta archtitektury VUT Brno, Česká republika, Názov príspevku: Odraz krajiny v obraze mesta Brighton Veřejní prostory jako prostředek pro podporu místního cestovního ruchu, Pardubice, Česká republika Názov príspevku: Obraz krajiny v obraze mesta 21

ŠTÚDIUM V ZAHRANIČÍ 2006 University of Brighton, United Kingdom SCHOPNOSTI Jazyky: Anglický Aktívne Španielsky Začiatočník Počítače - aktívne: Strojopis: Vodičský preukaz: Word, Excel, Outlook, PowerPoint, Internet, Autocad, Corel, Video Studio, Olympus Master Pokročilý Skupina B Kreatívne schopnosti: priestorové kreslenie, grafické výstupy z PC, olejová maľba, akvarel 22

9. THE CITY IMAGE AS REFLECTION OF THE LANDSCAPE IMAGE 9.1. INTRODUCTION Well located city respect surrounding landscape and create logical fluid transition between natural and man created surrounding. This place was local and created support for man it was his home. In this work Landscape means that part of landscape, which is not changend by man, or is changed only minimally. There can by some agricultural activities, but not with permanent consequences. In this work City is town or village. It is strongly changed area by man. During industrialization and communist period we met with relation interruption between city and landscape. Building of panel district on green meadow was result of the interuption. The landscape was destroyed by disregarding of surrounding landscape, culture and historic centre of city the landscape. Aim of this work is investigating of art, aesthetical, and co compositional relation between city and it s surrounding. This work gives a definition of the location of city in the landscape, using of landscape. 9. 2. CITY VERSUS LANDSCAPE. SOURCES OF LANDSCAPE INSPIRATION There are some examples of inspiration sources from nature and landscape from theory of architecture. Apply of special building elements for construction, architectural composition. Apply of basic building elements of living organism in spatial segmentation of buiding. Apply of nature and universe law. Apply of botanical feature and species for canons and decoration. Apply of climatic conditions in architecture. Apply of local features of landscape in architecture. 23

9.3. ANALYSIS OF PROBLEMS Urban design is regulated by political and economical devices. But they say almoust nothing about visual attributes of city. They say nothing about city, which is part of landscape, where dwellers feel home. 9.4. HYPOTHESIS Well founded and well designed city use landscape image. Then city has good relation with landscape. In this example image of the city and image of the landscape are the same. City with different image than landscape image belongs to city with problems group. To affirm the hypothesis we have to specify city and landscape image. 9.5. DEFINITION OF LANDSCAPE AND CITY IMAGE We analysed Christian Norbert Schulz archetypes of architecture and landscape, than intuitive criterions and compositional criterions. Schulz described 3 archetypes of architecture and landscape Classic, Romantic, Cosmic archetyp. We used these archetypes for definition of image of different cities. Cities as models we choosed Považská Bystrica, Poprad, Nitra, Košice, Trenčín. From abroad we choosed Schulz cities Athens, Chartum, Prague. And our selection we supplemented with Brighton and Sousse. Than we created intuitive criterions of particular landscape image, which surround particular cities. We tried to find these landscape criterions in city image. To confirm intuitive evaluation we performed compositional evaluation. Next table shows results of both intuitive and compositional evaluations. City Intuitive evaluation Compositional evaluation Validity of Intuitive evaluation Prague 5. degree 5. degree confirmed Athens 5. degree 5. degree confirmed Chartum 5. degree 5. degree confirmed Brighton The Lanes 2. degree 2. degree confirmed Brighton - regent part 5. degree 4. degree confirmed Sousse 5. degree 5. degree confirmed Košice 5. degree 5. degree confirmed Považská Bystrica 1. degree 1. degree confirmed Poprad 1. degree 1. degree confirmed Nitra 1. degree 2. degree confirmed From this table is clear that compositional evaluation confirmed intuitive evaluation. Resultes shows that well founded and designed city has landscape image. And city, which has 24

problems (with traffic, parking, recreation) are very far from their landscape. In this case, city image is very different from landscape image. Usually is very disparate towards landscape. 9.6. CONCLUSION This work represents introduction to new theme obout landscape and city image. It could be very suitable to develop and extend this evaluation and theme. Resultes of this work can be used in different ways. For example it could be used as theoretical base for searching of relation between landscape and city, city and landscape image. Another use is in regeneration and design of panel district, public spaces as well as design of particular buiding, which influence city image. 25